Kremnica patrí medzi najkrajšie mestá na Slovensku. Je terasovite rozložená na svahoch doliny Rudnica v nadmorskej výške 550 - 640 metrov uprostred Kremnických hôr.
Uhorský kráľ v roku 1328 povýšil starú banskú osadu Cremnychbanu za mesto, urobil ju sídlom veľkej banskej a mincovnej komory a umiestnil do nej kráľovskú mincovňu, ktorá bola do tých čias umiestnená len pri kráľovskom sídle. Banícka činnosť, samozrejme, tu bola rozvinutá už dávno pred tým. Panovník uprednostnil Kremnicu hlavne preto, že práve tu boli bohaté ložiská zlata.
Zlato sa však už z baní vytratilo, zostal tu však poklad architektúry, ktorá bola v časoch prosperity vybudovaná a do dnešných čias sa celkom slušne zachovala. Jednotlivé stavby a pamätníky nás uvádzajú do situácií prečo vznikli - stredoveké opevnenia, morový stĺp, opevnenia proti tureckým vpádom.
Bezosporu najvzácnejšou pamiatkou je mestský hrad s kostolom Sv. Kataríny. Ide o komplex stredovekých stavieb, ktoré boli postupne vybudované od polovice 13. storočia do konca 15. storočia. Je len samozrejmé, že hrad sa nezachoval v pôvodnej forme, hlavne aj preto, že sa stále dobudovával, pričom pri niektorých opravách boli odstránené niektoré časti pre narušenú statiku (1894). Pri reštauračných prácach v roku 1880 - 1888 boli znížené ochranné múry hradu.
Pohľad na námestie a mestský hrad v Kremnici
Bezosporu perlou obdĺžnikového námestia je morový stĺp zasvätený Sv. Trojici. Stĺp je 20 m vysoký a na jeho vrchole je umiestnené súsošie Svätej Trojice. Celkové súsošie je vyzdobené celým radom svätých a stĺp, ktorý je pylónového typu, je vyzdobený anjelikmi. Stĺp postavili podľa návrhu Dionýza Stanettiho v rokoch 1765 - 1772 sochári Dionýz Stanetti, Martin Vögerle a Anton Mayer. Pamätník bol postavený na pamiatku ukončenia moru v roku 1711.
V strede námestia sa nachádza gotická fontána, ktorá je príjemným osviežením. Fontána bola reštaurovaná po roku 1990.
Cennou architektonickou pamiatkou je mestské opevnenie, ktoré vzniklo po roku 1405, keď cisár Zigmund nariadil opevniť kráľovské mestá. Mestské hradby nadväzujú na opevnenie hradu. V minulosti hradby chránili ešte vodné priekopy, do ktorých bola umele privedená vody. Nie tak dávno boli k hradbám pristavené obytné domy, ktoré sa v súčasnosti asanujú a celé opevnenie sa opravuje. Najvýznamnejšia stavba zo súčasného opevnenia je Dolná brána, ktorá je jedinou zachovanou bránou mestského opevnenia. V roku 1530 bolo pred bránu postavené predbránie tzv. barbakan, ktorý má podobný tvar ako vlastná brána. Je zaujímavo vyzdobený kamennými reliéfmi banských a minciarskych nástrojov a terakotovými soškami baníka a minciara z 19. storočia. Ďalšími časťami mestského opevnenia sú Čierna a Červená veža.
Je len samozrejmé, že sú tu veľmi dobré možnosti k sledovaniu architektonických detailov na jednotlivých domoch.
Mimo mestského opevnenia sa tu nachádzajú pamiatky označené ako banícky dom, Križkov dom, Zechenterov dom, Angyalov dom. Zhodou okolností sa všetky nachádzajú na ceste na Skalku.
Banícky dom je často označovaný, ako by v takýchto domoch bývali baníci. Takýto dom sa nachádza v Kremnici cestou na Skalku (Angyalova ulica). Je to dom pavlačového typu veľmi dobre zachovaný. Súčasne je na tejto ulici aj ďalší zachovalý dom, pred ktorým stojí veľmi pekná kaplnka. U tohto domu môžeme pozorovať niektoré prvky odvodené z meštiackej architektúry, ako sú vstupná sieň s kamenným portálom a schodmi na poschodie. Okolo vstupnej siene sú rozmiestnené jednotlivé miestnosti. Jednoducho tieto domy sú veľmi architektonicky vyvážené - dalo by sa povedať malebné. Bývali však v týchto domoch baníci?
Banícky dom v Kremnici
Kaplnka pred baníckym domom
Keď som sa zaoberal materiálmi o kremnickom banskom lekárovi MUDr. Gustavovi Zechenterovi - Laskomerskom, ktorý žil v Kremnici v rokoch 1881 - 1908 a bol do roku 1890 na vlastnú žiadosť ako 66-ročný penzionovaný, natrafil som na takúto charakteristiku sociálnych pomerov baníkov (takáto charakteristika vznikla len pred 120 rokmi):
"Baníci mali nedostatočnú chovu,takmer celý týždeň kapustovú polievku a keď tej nebolo tak bola octová vrelá polievka na varené zemiaky naliata. V sobotu večer kapusta varená s haluškami, a čo hrdší, v nedeľu solené mäso s krúpami. Najväčšia časť baníkov býva po okolitých vŕškoch. Ráno o druhej ich budia, vtedy si kus chleba zajedia a jestli má za čo, vypijú k tomu trocha pálenky. O tretej, keď sa po príhodných hrboch zhromaždili, tiahnu pri lúčoch slnka vrchom Kremnice mladší napred, starší pozadu, tamtí kliesnia v zime v snehových víchroch zafúkaný chodník a tak chrčiac a zdýmajúc kráčajú, aby štvrtú hodinu nezameškali a pokutovaní neboli."
Pohľad na pamätný dub v Zechenterovej záhrade
Na viacerých baniach musel baník ešte fárať po rebríkoch, pracovať vo veľmi slabo vetraných priestoroch, a preto nie je nič prekvapujúce, že muži medzi 36. až 45. rokom sa stávali práceneschopnými starcami alebo umierali. Tak ma napadlo - bývali baníci, ktorí mali také ťažké životné podmienky, v takýchto baníckych domoch? Myslím si, že tu mohli bývať ich priami nadriadení.
MUDr. Gustav Zechenter - Laskomerský je osobnosť nielen kremnického regiónu, ale minimálne osobnosťou slovenského významu. Okrem lekárskej praxe, ktorú vykonával veľmi úspešne, riešil tiež problémy špecifických baníckych nemocí a rôznych epidémií, napr. cholery, ktoré sa v tých časoch ešte vyskytovali.
Gustav Zechenter bol aj priekopníkom nového smeru v našej literatúre realizmu, ktorý nahradil koncom 19. storočia doznievajúci romantizmus. Svojimi humoreskami a satirou sa stal vlastne aj otcom humoru. Jeho "Sosbierané žarty a rozmary" vyšli už v roku 1877. V jeho dielach a dielkach cítiť mimoriadny optimizmus a smiechom a satirou sa pokúšal riešiť nešváry doby, v ktorej žil. G. Zechenter - Laskomerský patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej.
Detial pamätného duba
Veľmi intenzívna bola jeho činnosť na úseku prírodovednom, stýkal sa so všetkými významnými slovenskými prírodovedcami - Ľ. Holubym, A. Kmeťom, J.B.Klemensom, D.Štúrom. Jeho geologické práce boli známe v celej Európe. Najvýznamnejšou geologickou štúdiou je Geologický opis železničnej čiary od Jalnej po Štubňu. Mapa z tejto štúdie je prvou známou geologickou mapou popísanou po slovensky. Niektoré jeho mapy majú platnosť až do dnešných čias.
Dielo G.Zechentera - Laskomerského je oveľa rozsiahlejšie, aké pamiatky sa však na neho zachovali v Kremnici? Písomná pozostalosť sa nachádza v zbierkach Matice slovenskej a Slovenského národného múzea v Kremnici.
V Kremnici sa nachádza dom, ktorý miestni obyvatelia poznajú ako Zechenterov dom. Dom sa nachádza v smere cesty na Skalku za evanjelickým kostolom a je označený pamätnou tabuľou. Ide o klasickú kúriu. Budova, ktorá je majetkom mesta Kremnica, sa využíva ako nájomný dom a je obývaná nájomníkmi, ktorí nemajú porozumenie pre historické pamiatky. Budova a prostredie okolo nej je vo veľmi zanedbanom stave.
Za budovou sa nachádza chránený park so vzácnymi drevinami, najmä tisa a duba. MUDr. G.Zechenter - Laskomerský je pochovaný na kremnickom cintoríne.
Len niekoľko metrov na tej istej ulici sa nachádza dom Pavla Križka, kremnického historika a archivára. P. Križko, rodák z Banskej Bystrice, žil v Kremnici od roku 1872 do roku 1901. Je považovaný za zakladajúcu osobnosť slovenskej archivistiky a je autorom celého radu historických prác.
Čo je obdivuhodné, že jeho deti (mal ich osem) sa stali významnými osobnosťami v slovenskom živote. Boli vynálezcami v baníctve, v elektrotechnike, strojníctve a pod. Napríklad Ing. Bohuslav Križko zaviedol v roku 1887 elektrické osvetlenie v Kremnici, ako prvé verejné osvetlenie v Uhorsku. Podobne to bolo s verejným telefónom.
Križkov dom je označený pamätnou tabuľou. Je súkromným vlastníctvom a v súčasnosti je podobne ako Zechenterov dom neopravený.
Dôkazom, že zlaté mesto Kremnicu neobišli žiadne boje pri rôznych vpádoch do krajiny, je hlavne dokonalé opevnenie. V čase tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí bola Kremnica tak opevnená, že sa stala centrom, z ktorého bola riadená protiturecká obrana stredného Slovenska.
Do Kremnice sa Turci nedostali.
Kremnický morový stĺp
Kremnicu neobišli ani revolučné roky 1848 - 1849. Toto obdobie nám pripomína najmä pamätník Juraja Langsfelda, učiteľa z Martina, ktorý po potlačení revolúcie pokračoval aj so svojimi spolubojovníkmi vo vojenských akciách. Samozrejme, že proti presile vyzbrojeného vojska nemohol byť úspešný, no znova sa tu prejavila tragikomičnosť slovenských dejín, keď ho uhorskej armáde za 300 zlatých udal vlastný strýko. V Kremnici zasadal vojenský súd s predsedom H. Görgeym. (H. Görgey bol bratom uhorského generála Artura, podľa ktorého je pomenovaný Görgeyho tunel na Skalke), ktorý mu ponúkol milosť za vzdatie sa príslušnosti k revolučným ideálom a vodcovstva v slovenskom politickom živote. Keďže to odmietol, bol dňa 22.7.1849 ako 24-ročný v Kremnici verejne obesený.
Neskôr, v októbri, bol pochovaný za Kremnicou. V roku 1922 mu bol odhalený pamätník. Pamätník sa nachádza v smere cesty na Kremnické Bane, keď na konci Kremnice je odbočka do prava. Dnes je už pamätník medzi koncovými domami Kremnice.
V Kremnici je veľmi dobre organizované informačné stredisko, ktoré sa nachádza v mestskom opevnení medzi hradbami a predbráním. Sú schopní zorganizovať výlet aj na zaujímavejšie miesta, ako tie, o ktorých sa tu píše. Okrem toho sa na námestí nachádza vynikajúce múzeum mincí.
Priamo v informačnom stredisku sa nachádza múzeum lyží.
Gotický pamätník pri vstupe do Kremnice
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára