Obyvatelia nemeckej národnosti a ich nárečie v Hauerlade

Vývoj počtu obyvateľov nemeckej národnosti sa postupne znižoval. Podľa úradných uhorských štatistík z roku 1880 a 1910 žilo na území dnešného Slovenska, roku 1880 – 221 771 Nemcov, no do roku 1910 ich počet klesol na 198 755. Podľa neoficiálnych štatistík žilo roku 1945 v troch rozhodujúcich regiónoch (Bratislava a okolie, Spiš a stredné Slovensko) okolo 150 000 obyvateľov.

Chcel by som upriamiť pozornosť na vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých typicky nemeckých dedinách. Bezosporu najväčšou obcou bola Janova Lehota, ktorá mala roku 1900- 1856 obyvateľov, roku 1940 bol počet obyvateľov najvyšší – 2988, nemecké krajanské materiály udávajú počet obyvateľov v Janovej Lehote (Drexlerhau) 3301 z toho bolo 3248 obyvateľov nemeckej národnosti, päťdesiat slovenskej, a dvaja obyvatelia boli cigánskej národnosti. Kunešov mal roku 1900-1810 obyvateľov a roku 1940 –1967, veľkou dedinou boli aj Lúčky (Honneshau), kde žilo roku 1900-985 obyvateľov, roku 1940 to už bolo1311 obyvateľov, podobne bola na tom Kopernica (Deutch-Litta), roku 1900 –1151 obyvateľov a roku 1940- 1519 obyvateľov. Nová Lehota (Neuhau), mala roku 1900 – 1697 obyvateľov. Okolo tisíc obyvateľov mali aj ďalšie nemecké obce – Krahule (Blaufuss), Kremnické Bane (Piargy).

Podľa literatúry žili v týchto obciach prevažne občania nemeckej národnosti. Napríklad 100 percent občanov nemeckej národnosti žilo v Kopernici, Lúčkach, na Krahuliach, v Novej Lehote, ale v Kunešove 99 %, Kremnických Baniach 97%, Sklenom 87 % a ďalších obciach z Turca okolo 90 %.

V školách sa všetky predmety vyučovali v nemeckom jazyku až na obdobie pred I. svetovou vojnou, keď bolo na všetkých školách vyučovanie v Uhorsku len v maďarskom jazyku. Po roku 1918, teda v období I. Československej republiky bolo obnovené vyučovanie v nemeckom jazyku. Potom však prišla II. svetová vojna, ktorá znamenala najväčšiu katastrofu pre karpatských Nemcov. Násilné, ale aj dobrovoľné vysťahovanie celých rodín jednak uplatnením princípu kolektívnej viny, tak aj strachu pred vyrovnávaním si účtov za II. svetovú vojnu, znamenalo rapídne zníženie počtu obyvateľov. Napríklad najväčšia Janova Lehota mala už v roku 1950 len 634 obyvateľov, Kunešov 360, Lúčky 375 a Kopernica 515 obyvateľov. Podobne boli na tom Krahule, kde počet obyvateľov klesol na 174 a Kremnické Bane na 425 obyvateľov. Ešte horšia bola situácia v menších obciach.

Začala sa nová etapa kolonizácie, ktorá však neznamenala vždy povznesenie krajiny. Možno najhoršie sa táto nová etapa skončila pre Kunešov, ktorý bol hneď po vojne osídlený občanmi rómskej národnosti, teda ľuďmi, ktorí nemali s poľnohospodárskou výrobou, najmä vo vyšších nadmorských výškach žiadne skúsenosti. Už pri prechode frontu časť obce vyhorela, no a noví majitelia sa o údržbu domov veľmi nestarali. Tak postupne zanikli unikátne stavby nemeckých domov, ktoré tu boli pôvodnými obyvateľmi vybudované. Na ilustračných obrázkoch k tejto kapitole vidieť typické nemecké jednoposchodové domy s chodbou (gangom) okolo I. poschodia, alebo jednoposchodové, bez chodby. Fotografie sú z obdobia pred II. svetovou vojnou, z pred roku 1939. Dnes by sme tu už takéto domy nenašli. Nasťahovaní občania rómskej národnosti nakoniec po niekoľkých rokoch z Kunešova poodchádzali s odôvodnením : „ že sa tu hospodáriť nedá, lebo je tu planá stará zem“.

Zaujímavé bolo aj nové osídľovanie Janovej Lehoty, v ktorej v tom čase už prevládali domy vybudované z kresaného kameňa. Ešte po požiaroch tlejúcej obce sa začali sťahovať občania, ktorí v iných lokalitách stratili dom, ale aj takí, ktorí sa vracali z rôznych kútov Zeme. Mnohé domy si rozobrali ľudia z okolitých dedín a použili ich na výstavbu, dokonca tu bola dislokovaná skupina žandárov, ktorá túto „činnosť“ riadila. Dodnes nie je nijakou zvláštnosťou nájsť za Janovou Lehotou kamenné základy domu, ktoré ledva trčia zo zeme, ale kamene z rozpadnutého domu by sme darmo hľadali.

Zbytky starého kamenného domu v Kunešove /foto z roku 2002/

Samozrejme, že prázdne domy boli vďačným objektom aj pre odnášanie napríklad nábytku a všetkých vecí, ktoré v týchto domácnostiach alebo hospodárstvách zostali.Občania Prochote, ktorým nemecká armáda trikrát za sebou vypálila dedinu aj hospodárske stavby chodili do Janovej Lehoty rozoberať „dedinu“ skratkou cez Kľakovskú dolinu a ďalej cez Dérerov mlyn. Odnášali si hospodárske náradie, napríklad vozy, ale aj zariadenie domácností ako nábytok a pod.

Pohľad do stredu dediny Lúčky pred II. svetovou vojnou

Už spomínaný Ján Bornemisza zozbieral začiatkom 20. storočia a roku 1933 publikoval porovnanie nemeckého textu s jeho interpretáciou v jednotlivých dedinách. Porovnajme pre zaujímavosť prvé tri vety jednej vyhlášky.

Slovensky:

VYHLÁŠKA.

Oznamujeme Vám všetkým, ctení susedia, že v našom obecnom lese dnes v nedeľu odpoludnia sa predáva na verejnej dražbe drevo. Kto sa zaujíma, nech príde. Len proti hotovým peniazom sa môže drevo kúpiť.

Ten istý text spisovnou nemčinou:

VERMELDUNG.

Ich gebe euch allen bekannt, geehrte Nachbarn, dass heute Sonntag Nachmittag in unserem Gemeindewald Holz offentlich versteigert wird. Wer sich interessiert, der kann kommen. Nur gegen Bargeld kann man das Holz kaufen.

A takto hovorili v jednotlivých osadách:

V Lúčkach ( Honneshau)

WEMELDEING.

Oich geb enk oln gekonnt, geaiti Nupen, dos haint Seumtig Numitteig en eumsem Gemeindibold Hulz ifentlich westeiget beit. Bai seich intreseit dai ku keumme. Nie gin Pargeld ku me es Hulz kafn.

V Janovej Lehote ( Drexlerhau)

VERMELDUNG.

Ich ger enk olln pekannt, líbe Nopben, dosz hait Sunntik Namettik an unsem Balt Holz velizetiet biet. Bea re Líb und Lúst hot, dear ko kumme. Ne ums páre Gelt ko me s Holz káfe!

V Novej Lehote (Nevhau)

VOMELDENK

I ga enk olln bokannt, gehrte Noban, doss heit Sonntik Nometik om unsam Gemeindebald Holz offentlich vosteigat bird. Ber sih intresiert, dr ko kome. Ner oms Boregolt ko ma dos Holz kafn

V Kunešove (Kuneschhau)

VMÉLN

Oich geb oln pkonnt, g aite Nopen, dos hait Sountik Nomittik a ounsoum Gmaindibolt Hulz uffn walizatijt bejt. Bajda seich intrasejt, jana kó kouma. Nj wij Pársgelt kúna az Hulz krojng.

V Krahuliach (Blaufuss).

VMALLN

Ich gab enk pkonnt anolln, geahrtn Nupen, dos háit om Suntik Nomittik a ounsoum Gmandibold Hulz iffentlich valizatejt bejt. Bajde sich interesejt, jana kó kouma. Nj ims Páregelt kúns Hulz krejgn z káfn.

Vstup do obce Krahule

Keby sme dnes robili takýto prieskum, asi by sme ťažko našli respondentov, ktorí by nám v jednotlivých obciach hovorili takýmto nárečím. Je celkom príjemné, že takýto doklad zanechal školský inšpektor S. Bornemisza.Ja som sa úmyselne zaoberal obcami, ktoré príslušia do Kremnického pohoria a Žiarskej kotliny. Dnes sú tieto nárečia zachytené v knihách, ktoré vyšli v Nemecku a Rakúsku a ich autormi sú bývalí občania Hauerlandu. Takýchto kníh, prakticky o každej obci vyšlo asi dvadsaťpäť.

Kniha rodákov o Kopernici /Deutsch - Litta/

* * *