Pohľad na mesto Kremnicu z Kalvárie |
Na úpätí tohto vrchu, na svahu priklonenom
k mestu Kremnica, bola vybudovaná Krížová cesta ukončená kostolom sv. Kríža, ktorá tvorí druhú
dominantu mesta po Hradnom areáli s kostolom sv. Kataríny. Objekty
Krížovej cesty spolu s kostolom zapadajú do krajinného obrazu historického
mesta Kremnice. Kalvária bola vybudovaná v rokoch 1729-1734
v barokovom štýle a ukončená bola a aj v súčasnosti už je
kostolíkom Sv. Kríža /len pre zaujímavosť bol to v tom čase v poradí
šiesty kostol v Kremnici/. Celý objekt sa nachádza sa na vyhlásenom
chránenom území – Pamiatková zóna: „Územie banských diel v okolí Kremnice“.
Jedna z kaplniek na ceste na kalváriu |
Samotná kalvária má svoju bohatú
históriu výstavby, rôznych úprav a slávností, ktorých sa zúčastňovali
stovky obyvateľov Kremnice. Ja som navštívil kalváriu asi pred 14 rokmi
a bol som v tom čase otrasený, v akom bola stave. Stáli tam možno
dve kaplnky samozrejme bez obrázkov, ostatné boli zbúrané z niektorých už
bol odnesený aj stavebný materiál, kostolík prakticky neexistoval, zo zeme
trčali len asi do jedného metra múry vyznačujúce základy kostola.
Kaplnka |
Pôvodná Pašiová cesta pozostávala zo siedmich
zastavení, postavených pravdepodobne skôr, ako kostol. Baroková stavba
murovaného kamenného kostola s drevenou vežičkou ukončenou guľou
a krížikom, bola jednoduchého prevedenia o vonkajších rozmeroch
základov 7,6 x 11,4 m..
Jednoloďový vnútorný priestor bol v zadnej časti so skosenými hranami, s krížovou klenbou,. Okná a vstupné dvere
mali kamenné šambrány s polkruhovým klenutím. Interier kostola bol
vybavený skromným oltárom s pietou Sedembolestnej Panny Márie sediacej pod
krížom, s telom Kristovým v lone položeným.. (uložená
v depozitári NBS Múzea mincí a medailí v Kremnici), Neskoršie sa
spomínajú i sochy. V stene za oltárom bol svätostánok. V dvoch
radoch bolo po 10 lavíc, chór nad vstupnými dverami do kostola a po
bočných stenách, kde bol umiestnený malý organ. Skoro všetko sa
z kostolíka roztratilo najmä preto , že služby Božie tu boli postupne
obmedzované. Celková kapacita kostolíka bola 150 ľudí. Ešte po 2. svetovej
vojne Krížová cesta pozostávala s dvanástich kaplniek a odbavovala sa
tak, že I. až XI. zastavenie sa odbavovalo pri kaplnkách poradové číslo 1 - 11,
XII. zastavenie pri krížoch, XIII zastavenie pri kaplnke číslo 12 a XIV.
zastavenie v kostole. Pri popise vychádzam najmä z informácií p.
Milana Rybárskeho.
Odbavovanie Krížovej cesty bolo
funkcionármi bývalého režimu zakázané počnúc rokom 1952. Po roku 1948
neudržovaním postupne Krížová cesta chátrala. Kaplnky a múry kostola sa
postupne rozpadli, alebo tehly z niektorých kaplniek našli iné použitie.
Napomohol tomu aj víchor dňa 1.7.1954, ktorý poškodil niektoré kaplnky.
Všetko však hlavne čo sa týka kostola
dovŕšil jeho požiar. K požiaru kostola došlo z dôvodu, že po
umiestnení televíznej antény na vežičku kostola, tento ostal otvorený
a tak dňa 26.3.1977 si deti na drevenom chóre založili oheň, od čoho
kostol vyhorel. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom dňa 12.07.1977
oznámila farskému úradu, že úradne odhadnutú škodu v sume 37.270 Kčs si má
vymáhať od rodičov maloletých, alebo žalobou v konaní občiansko - právnom.
Pekná irónia tej doby.
Zbytky pôvodného kostolíka na kremnickej kalvárii |
V r. 1982 bola zrušená pamiatková
ochrana kostola z dôvodu, že kostol je už značne poškodený. Vtedajší režim
kostol i keď bol Národnou kultúrnou pamiatkou, nedovolil obnoviť, ba ani
len múry provizórne prekryť a tak sa postupne rozpadal spolu
s neudržiavanými kaplnkami, na ktorých po rozpadnutí sa šindlových striech,
došlo aj k rozpadnutiu kaplniek.
Skončime však už s touto smutnou históriou. Takto sa končí prvá
časť článku o Kremnickej Kalvárii.
Druhá časť o Kremnickej Kalvárii je už optimistickejšia, ale
rovnako zaujímavá
Možno bol na pravom mieste
jeden Kremničan, ktorému stav Kremnickej Kalvárie nedal spávať, dnes už
s určitosťou môžem povedať, že to bol Milan Rybárský, ktorý už v roku 1968, ako člen Mestského národného
výboru, začal svoje aktivity na záchranu kalvárie. Bolo to však krátke obdobie
a hoci sa aj nejaké prostriedky na opravu kaplniek našli, opravy sa
neuskutočnili.
Pieta |
Ďalšia vhodná doba na
zahájenia revitalizácie nastala v roku 1993. V tej dobe boli už len tri
kaplnky pomerne zachovalé. Len jedna
mala ako tak zachovalú strechu, u ďalších dvoch už strechy chýbali, čo sa
prejavilo i na značnejšom poškodení telesa kaplnky. Po čiastočnom
nahradení novým murivom sa ešte dali obnoviť. Ostatné museli byť postavené
nové, nakoľko z nich ostalo už len torzo, alebo hŕbka sutiny a po dvoch už
ani to, lebo boli odbágrované pri rekonštrukcii elektrického vedenia.
Z kostola ostali len obvodové múry, v hornej časti rozpadávajúce sa.
V zadnej časti zosuvom časti múru vznikla po celej výške trhlina cca jeden
meter široká. Pravý roh v smere čelného pohľadu na objekt sa začal
rozpadávať, čo neskoršie ovplyvnilo zosunutie celej prednej steny v roku 2000. Následne boli múry kostola
znížené na výšku 1 m
a z poskytnutých finančných prostriedkov mestom zabezpečené múry
betónovou platňou proti poveternostným podmienkam, na ktorej bol neskoršie postavený nový kostol na pôvodných základoch.
Samozrejme, že to bol len začiatok úmornej práce novo založeného
združenia Kalvária na čele s Milanom Rybárským. Najväčším problémom bolo
zabezpečovanie finančných prostriedkov na toto historicky neskutočne unikátne
dielo. Finančnými prostriedkami prispeli štátne úrady a mestský úrad, ale
aj súkromné osoby, z ktorých mnohí pomohli svojimi posudkami bez nároku na
odmenu. Vhodná doba na pokračovanie revitalizácie obnovy objektov na Kalvárii
sa naskytla až v roku 2005, keď bolo možné podanie žiadosti na Európsku úniu.
Na rokovaní Združenia Kalvária a mesta Kremnica došlo k dohode, že najvýhodnejšie
riešenie je podanie spoločnej žiadosti, ktorú podá mesto. Žiadosť,
v ktorej boli zahrnuté aj štyri projekty združenia, bola úspešná.
Z poskytnutých prostriedkov z fondov Európskej únie, mesto zabezpečilo
výstavbu ďalších šiestich kaplniek, kostola sv. Kríža na pôvodných základoch
pri zachovaní pôvodného vonkajšieho vzhľadu, ako i realizáciu ďalších
dvoch projektov zahájených združením, výstavbu výhliadkovej terasy na Kalvárii
a obnovu pamätníka Františka Lotrinského.
Novovybudovaný kostolík |
Teraz
si dovolím uverejniť osobné vyznanie pána Milana Rybárskeho: „Mám osobné zadosťučinenie za 14 ročné úsilie
a vykonávanú činnosť pri obnove Krížovej cesty a kostola na Kalvárii
v Kremnici, i za to, že sa mi po viacerých obnovách od 19. storočia
prvý raz podarilo dostavať aj posledné dve kaplnky, čím sa prvý raz stala
Krížová cesta úplná. Verím, že tak ako sa v minulosti našim predkom vždy
podarilo obnovovať tieto historicko-cirkevné objekty, sa aj po mne
v budúcnosti nájde niekto, kto ich zachová i pre budúce generácie“
Milí
čitatelia Hutníka skutočne Vám doporučujem navštíviť Kalváriu v Kremnici,
tá serpentínová cesta je unikátna, kaplnky sú vyzdobené síce kópiami umučenia,
ale keď si uvedomíte koľko úsilia muselo vynaložiť „Združenie kalvária“ určite
túto prácu oceníte. Na samom vrchu Vás čaká neskutočný výhľad /napríklad aj na kostol Sv. Jána v Kremnických
Baniach/.
Fotografie pre tento článok mi poskytol pán Milan Rybárský.
Oddychová úprava kalvárskeho vrchu |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára