Pavol Kriško, známy kremnický múzejný pracovník, ako 23 - ročný prechádzal pravdepodobne z Kremnice do Banskej Bystrice dňa 23. novembra 1864 v mrazivej zime a víchrici. Odchýlil od cesty z priehyby Tri kríže (1180 metrov nad morom) a hľadal miesto na ukrytie sa pred nečasom za bralom Velestúra (1254 m.n.m.). V tom čase sa z Kremnice do Banskej Bystrice cestovalo vozom a peši smerom na Hostinc cez sedlo Tri kríže na bystrickú stranu, kde cesta pokračovala cez osadu Ortuty na Malachov do Banskej Bystrice. Ukrytie sa pod bralom Velestúru iste nebolo nič zvláštne, ale nechajme ďalej líčenie tejto príhody podľa J. Skutila z roku 1933:
"... s údivom zbadal na brale Velestúr, že namiesto chlpa trávy na zachytenie odhrnul sa mu mach a pod ním kresané čiary a potom i celý štvorriadkový nápis v neznámom písme."
P. Kriško o tomto nápise publikoval správu v časopise Sokol. Tiež tam publikoval poznatky o ďalších nálezoch kamenných dosiek v roku 1861 na vrchu Smrčník, ktorý sa nachádza v tejto lokalite Kremnických vrchov.
Asi najviac prekvapená bola verejnosť vtedy, keď o štyri roky publikoval Pavel Kriško aj rozlúštenie tohoto nápisu (išlo o prepísanie do latinky a pretlmočenie do slovenčiny, ktorá sa v 19. storočí používala). Text teda znel:
"Přechach silan of morave zrumich kreminitiu te turo i vsie grada, i be gode po turu dve ste osmdesát" a v pretlmočení do súčasnej slovenčiny znie: "Prišiel Silan od severu, zrumil (zboril) Kremnicu i Turovo i všetky hrady, i bolo rokov po Turovi 280".
Detailnejší pohľad na nápis
Objavený a preložený nápis sa stal na Slovensku na niekoľko desaťročí skutočnou senzáciou. Doba, z ktorej nápis pochádzať bola odhadnutá ma rozhranie 3. a 4. storočia. Písmo bolo nazvané ako praslovanské runové písmo, teda písmo skladajúce sa z prvkov etruského písma a teda je staršie ako latinka.
Vo vecnom vyjadrovaní je nápis interpretovaný tak, že Kremnica bola iba predmestím veľmocného a bohatého mesta Turovo, v hornom Turci medzi Štubňou, Hájom, Mošovcami a Slovenským Pravnom. P. Kriško predpokladal, že toto mesto vzniklo v 3. - 4. storočí. Nikdy predtým sa však nič také nedokázalo. Navyše bolo toto miesto označené za slovanské kultovné miesto, kde slovanskí kňazi obetovali svojim bohom.Nie celkom odôvodnene bolo slovo Velestúr rozobraté na dve časti, pričom Veles vraj znamenal slovanského boha čried a statku a slovo Tur bolo vraj tiež menom slovanského boha.
Objav a rozlúštenie tohoto, do brala vysekaného nápisu a jeho dobré spropagovanie, vyvolali medzi vlastencami vlny nadšenia. Začali sa konať výlety na Velestúr. Prvý sa uskutočnil 27. mája 1868, pri ktorom známy slovenský maliar Ján Božetech Klemens vyhotovil sadrový odtlačok nápisu. Medzi dosť významné patril aj výlet početnej spoločnosti z Banskej Bystrice v roku 1892, kedy sa tohto výletu zúčastnil aj český jazykovedec z Prahy František Pastrnek.
Bolo to v období končiaceho sa 19. storočia, ktoré bolo také dôležité pre národné uvedomovanie sa národov. V Čechách v tom období vrcholil boj o pravosť kráľovodvorského a zelenohorského rukopisu, ktoré sa snažili posunúť históriu vzniku literárneho prejavu v českých dejinách do 9. až 13.- storočia. Podobne tomu bolo asi aj na Slovensku, keď tu bola snaha ukázať písomný prejav Slovanov v období, teda v čase, v ktorom dané priestory ani neobývali.
Detail nápisu
Čím viac vedeckých pracovníkov Velestúr navštívilo, tým viac bola teória o runovom písme spochybňovaná. Do bádania sa zapojili archeológovia, jazykovedci, historici, ktorí autentičnosť týchto nápisov spochybnili a záznamy o tomto nápise sa začali vytrácať aj z encyklopédií. Možno poslednou je zmienka z prvej malej slovenskej encyklopédie z roku 1932. Zmienka o nápise je aj v Kronike Slovenska 2 z roku 1999.
Michal Matunák, ktorý spolupracoval posledné tri roky pred odchodom P. Krišku do dôchodku neskôr spomínal, že tento neúnavný pracovník, nikdy ani slovom nespomenul nápisy na Velestúre. Samotný Michal Matunák, keď v roku 1928 písal dejiny Kremnice, označil nápis za falzifikát (veď aj Kremnica, ktorá sa v nápise spomína, bola založená oveľa neskôr).
M. Matunák určil v spomínanom diele za učeného pôvodcu nápisu Pavla Krišku, maliara Jána Božetecha Klemensa za navrhovateľa tvarov písma a kresliča a kremnického obuvníka Karola Moravčíka za vysekávača nápisu.
Skutočnosťou však dnes je len to, že ozajstnú pravdu ako to bolo, sa už asi nedozvieme. Nápis je však stále viditeľný a cesta na Velestúr v Kremnických vrchoch je turisticky prístupná z viacerých smerov. Najlepšia je smerom na Trojicu - Hostince tak, ako sa pôvodne chodilo do Banskej Bystrice.
Nápis na Velestúre sa zachoval do dnešných čiac a aj keď pravosť vedci spochybnili, môže byť pamiatkou na ľudí, ktorí sa znažili vytvoriť históriu Slovenska v období, keď existenciu Slovákov na tomto území bolo potrebné dokazovať.
Ja zaujímavé, že priamo v meste sa našiel kameň s runovým písmom a vraj to bol kameň na ktorom sa runové písmo učil Karol Moravčík a nápis vysekaný na tomto kameni znázorňuje jeho meno. Nápis by však určite mal byť zaujímavou turistickou atrakciou.
Pavol Kriško umrel v roku 1902 a je považovaný za zakladateľa slovenskej archivistiky, bola to bezosporu významná osobnosť. Zanechal rozsiahle bádateľské dielo spolupracoval napríklad s Aloisom Jiráskom pri písaní románu Bratrství.
* * *
http://sloveni.forumsk.com/f9-forum
OdpovedaťOdstrániť