Kremnica a hauerlandské okolie: Dedičná štôlňa cisára a kráľa Ferdinanda, Turčekovský vodovod a podzemná elektráreň v hĺbke 246 metrov

Pod vrchom Smolník neďaleko žiarskej Slnečnej stráne vyúsťuje do Hrona dedičná štôlňa cisára a kráľa Ferdinanda. Je to jedna z najvýznamnejších dedičných štôlní kremnického banského regiónu. Kremnické baníctvo sa vlastne dostalo v období pred rokom 1800 do problémov, pretože rentabilitu baní nepriaznivo ovplyvňovali vysoké náklady na čerpanie banských vôd. Hľadali sa spôsoby, ako tieto náklady znížiť a jedným z riešení, ktoré sa nakoniec realizovalo, bolo vyrazenie novej dedičnej štôlne, ktorá by odvádzala vody aj z nižších polôh. Zvažovali sa dve riešenia. Jedným bolo vyústenie dedičnej štôlne pri Handlovej (Ráztočno) a druhé vyústenie pri Svätom Kríži.

Pridať popis

Pri vyústení vôd z kremnického podzemia pracovala v prvej Československej republike na žiarskej strane výrobňa okru. V pozadí vidieť cigánsku osadu vo Sv. Kríži nad Hronom

Nakoniec po rôznych úvahách a prepočtoch vydal banskoštiavnický komorský gróf Gabriel Mikuláš Svaiczer dňa 8.9.1841 rozhodnutie, z ktorého vyberáme:

"Udeľujem týmto na základe III. článku 1. paragrafu Maximilianovho banského poriadku erárnym baniam v Kremnici právo vyraziť jednu dedičnú štôlňu v Tekovskej župe na brehu rieky Hrona, nad biskupským trhovým mestečkom Svätý Kríž a na úpätí vrchu Smolník s ochranným menom Cisár a kráľ Ferdinand na odvodnenie ich šácht a banských polí..." Ďalej sa uvádza smer razenia dedičnej štôlne tak, aby postupne odvodnila všetky už skôr vzniknuté či už súkromné alebo kráľovské bane. A tak boli sprístupnené všetky na tejto trase sa nachádzajúce rudné zásoby.

Vybudovanie dedičnej štôlne Cisára a kráľa Ferdinanda zabezpečilo banskú činnosť v kremnickom banskom regióne na ďalších 100 rokov.

Razenie štôlne nebolo jednoduché ani z hľadiska časového, ani z hľadiska finančného. Pôvodne mala byť štôlňa vybudovaná za 20 rokov, no stále vznikali nové problémy, ktoré prácu brzdili. Spochybnený bol aj celý projekt tým, že prof. G. Faller predložil ministerstvu financií správu, v ktorej tvrdil, že v týchto partiách nie sú rudné žily vhodné na ťažbu. Ako sa ukázalo, bol to mylný posudok a ďalší odborník Anton Péch vypracoval memorandum, kde práve tieto tvrdenia vyvracia a uvádzam túto skutočnosť len preto, lebo A. Péch sa silne oprel o sociálny aspekt:

"Obyvateľstvo Kremnice a okolia žije na skúpej a kopcovitej pôde a už po stáročia si zarába na chlieb prácou v baniach. Bez baníctva teda stratí obživu. Toto usilovné, podnikavé, skromné a pokojamilovné obyvateľstvo už teraz trpí stagnáciou baníctva, často trie biedu, ba často je nútené na ukojenie hladu upiecť chlieb z najhoršej múky, do ktorej primieša otruby."
Možno aj takáto argumentácia presvedčila úrady o nutnosti dokončenia dedičnej štôlne, ktorou prvá voda do Hrona pretiekla 13. júna 1899. Vybudovanie rôznych vetracích otvorov a poddolovanie zatopenej šachty Anna sa uskutočnilo až v roku 1933, čím bolo dielo úplne dokončené.

Celková dĺžka tejto dedičnej štôlne je 15 481 m. Technicky je to unikátne dielo. Na úrovni dedičnej štôlne bolo vyrazené 9461 m chodieb a prekopov. Pri razení dedičnej štôlne boli použité mechanizmy poháňané vodou a od roku 1895 elektrickou energiou. Na trase pod vrchom Smolník boli severným smerom hĺbené rôzne vetracie komíny, vetracie šachty v Starej Kremničke, Bartošovej Lehôtke, Hornej Vsi a samotnej Kremnici, ďalej sú tu napojené šachty Ferdinand, Ludovik a Anna. Najhlbšou je práve šachta Anna, ktorá je vyhĺbená do hĺbky 439 m.

Vyústenie dedičnej štôlne cisára a kráľa Ferdinanda

K vyústeniu štôlne Cisára a kráľa Ferdinanda je dobrý prístup zo starej cesty medzi Žiarom nad Hronom a Šášovským Podhradím. Je to súčasne jedna zo zastávok pripravovaného turistického náučného chodníku.

Dedičnou štôlňou sme sa dostali do Kremnice, ktorá mala v minulosti prívlastok zlaté mesto. K zabezpečeniu prosperity baní bolo už v rokoch 1496 - 1507 vybudované unikátne vodohospodárske dielo, ktoré je ekonomicky využívané až do dnešných čias a to je Turčekovský vodovod. Voda je pre banícku činnosť veľký nepriateľ a vyžadovala si budovanie drahých stavebných diel. Na druhej strane je významným pomocníkom ako zdroj energie. Špecifická situácia nastala v kremnickom banskom revíri, kde výšková poloha jednotlivých banských diel neumožňovala použiť miestne zdroje vody, ktoré boli v nižších polohách. Vodu bolo potrebné doviesť z väčších vzdialeností a hlavne záchytov, ktoré sa nachádzali vo vyšších zemepisných výškach. A takéto riešenie našiel komorský gróf Thurzo, ktorý zachytil pramene rieky Turiec a previedol ich rôznymi kanálmi, štôlňami, akvaduktami do kremnickej oblasti. Vzniklo ojedinelé dielo európskeho významu, keď časť vody z povodia Váhu bola odvedená do povodia Hrona. (Akvadukt je vlastne vodotesný most, cez ktorý preteká voda a tak samospádom prekonáva dolinu.) Je veľmi cenné, že táto technická pamiatka je ešte aj dnes činná a slúži k ekonomickej činnosti.

Najvyššie zachyteným prameňom z povodia Turca bol prameň Kaltrin v nadmorskej výške 837 metrov. Neskôr boli zachytené ďalšie pramene a vodu z povodia Turca bolo možné priviesť do nadmorskej výšky 775 metrov kremnického banského revíru, čím sa voda dostala prakticky k všetkým banským dielam. Turčekovský vodovod mal dĺžku okolo 20 km. Samozrejme, že v minulosti zažil vodovod veľa zmien podľa potrieb baníctva a hutníctva Kremnice.

Aký je však súčasný stav tohoto unikátu?

Prvý záchytný bod zostal zachovaný a je to prameň z doliny Kaltrin (Studená voda) v nadmorskej výške 837 m. ďalej sú zachytené ďalšie pramene (Kleinkapp, Grosskapp, Tischelgrund a iné, celkove 7 prameňov.

Dedičná štôlňa v 11. kilometri

Turčekovský vodovod prechádza cez chotáre Horný Turček, Krahule, Dolný Turček, Kremnické Bane a Kremnica, v súčasnosti až po rieku Hron, teda do výpuste v štôlni Cisára a kráľa Ferdinanda v Žiari nad Hronom. Meria 34 km s prevýšením 547 m. Na trase je deväť štôlní s dĺžkou 13 - 201 m, akvadukt dlhý 18 m, dve akumulačné nádrže o objeme 22 500 m3 a 34 000 m3, usadzovacia nádrž, šachta s hĺbkou 245 m a tri stupne vodných elektrární.
Práve tieto vodné elektrárne sú veľmi zaujímavé, dodnes stále pracujú a z hľadiska technických pamiatok určite ide o unikáty. Myšlienka vyrábať na tomto vodovode el. energiu vznikla v 19. storočí a prvá elektráreň bola v Kremnici spustená v roku 1844 a zabezpečovala energiu pre šachtu Ludovik a úpravňu Ladislav s výkonom 74 kW, už o rok bola uvedená do chodu ďalšia vodná elektráreň v Hornej Vsi s výkonom 110 kW. Samozrejme, že aj história vodných elektrární prešla samostatným vývojom a nás zaujíma, aký je súčasný stav a čo sa dá momentálne v Kremnici vidieť.

V súčasnosti pracujú na Turčekovskom vodovode tri vodné elektrárne. Prvý stupeň pracuje s dvoma Francisovými turbínami a generátormi s výkonom 180 a 380 kW.

Druhý stupeň, ktorý bol zrealizovaný v roku 1937 sa nachádza v blízkosti centra Kremnice, má inštalované dve Peltonove turbíny a generátory s výkonom 280 a 600 kW.

Skutočným unikátom je tretí stupeň, ktorý sa nachádza v podzemí v hĺbke 246 m pod šachtou Ludovika. V čase vybudovania v roku 1921 to bol európsky unikát. V podzemnej elektrárni sú tri Peltonove turbíny s generátormi a výkonom 370, 380 a 1270 kW. Celá kaskáda má inštalovaný výkon 3460 kW.

V poslednom období, hlavne s ohľadom na úbytky vody z dôvodu zmenšovania sa výdatnosti prameňov, ako aj výstavby vodnej nádrže Turček, výroba elektrickej energie v týchto elektrárňach klesá.

Kremnická banská spoločnosť, ktorá je majiteľom elektrárni, uvoľnila vstup do prvého a druhého stupňa so sprievodcom, ktorého je možné si objednať v kremnických hoteloch. Žiaľ, tretí stupeň s ohľadom na bezpečnosť a platnosť banského zákona pre toto dielo nemôže byť návštevám a turistom sprístupnený.

Komín vetracej šachty zo štôlne Ferdinand v Starej Kremničke

Pamätné miesto sa nachádza v Starej Kremničke

Niekoľko vybratých fotografií z podzemia dedične štôlne
z fotografií Ing. K. Ivana z OZ Kerling