streda 30. marca 2011

Zachované stavebné pamiatky obytných hauerlandských domov



Pavlačový dom v Kremnici
Drevené pavlačové domy
V predchádzajúcich častiach tohto blogu boli publikované obrázky z hauerlandských dedín z obdobia pred 2. svetovou vojnou. Zväčša išlo i jednoposchodové drevené zrubové domy. Žiaľ, udalosti 2. svetovej vojny a obdobia, ktoré po nej nasledovalo, znamenalo zničenie týchto malebných domov a zachovalo sa len niekoľko pôvodných domov v Kremnici, Kremnických Baniach, Lúčkach a zvláštna architektúra sa zachovala v Janovej Lehote. Posledný dom s originálnou architektúrou v obci Krahule bol zbúraný z bezpečnostných dôvodov v roku 2000.
Keď hovorím o zachovalosti, myslím najmä, že do architektúry týchto stavieb neboli realizované nevhodné zásahy a stavby sa dajú považovať za pôvodné.

Drevený dom z Kremnických Baní

V Kremnici, Kremnických Baniach a Lúčkach ide o jednoposchodové zrubové domy, ktoré boli vybudované z jedľového a smrekového dreva. Takýchto domov tu bola pred 2. svetovou vojnou väčšina. Drevo bolo v tej oblasti významným a takmer výlučným materiálom. Zaujímavú výnimku tvoria pôvodné domy v Janovej Lehote, ktoré boli vybudované (hlavne tie, čo sa zachovali) z kresaného kameňa.

Je celkom zaujímavé, že v oblasti Hauerlandu sa začali stavať jednoposchodové obytné domy. Domy, ktoré boli postavené na rovných plochách, boli stavané na kamennej podstienke bez pivnice, pričom drevo sa pripravovalo v zime, aby nemalo miazgu. U domov, ktoré boli stavané na svahu, bola v prednej časti vybudovaná aj pivnica.

Usporiadanie interiéru je u týchto domov nasledovné: do domu sa vchádza cez predsieň, v ktorej sa nachádzalo schodište na prvé poschodie domu a ďalej tu boli vchody do veľkej izby, ktorá mala veľkosť okolo 5 x 5 metrov a vchod do kuchyne s veľkosťou 5 x 3 metre. Pri dlhých domoch bol vstup z predsiene do oboch častí domu, ktoré boli usporiadané symetricky a mohlo ísť o jedno, dvoj, až štvorrodinné domy, teda slúžili pre ubytovanie až štyroch rodín. Na prvom poschodí boli spravidla menšie miestnosti slúžiace na spanie.

Pavlačovitý dom v Lúčkach, žiaľ ten sa už nezachoval
V odborných kruhoch vznikali rôzne názory, či u tohto typu domu ide o nemecké alebo slovenské vzory, prípadne či tieto architektonické prvky doniesli na Slovensko nemeckí kolonisti. Skutočnosťou však je, že takéto domy sa vyskytovali najmä v obciach osídlených nemeckými kolonistami a do dnešných čias sa ich zachovalo len veľmi málo. Z toho, čo sa zachovalo, môžeme rozlišovať domy s pavlačou alebo bez pavlače. Pavlače boli vytvorené na koncoch, zo stavby vyčnievajúcich stropných rámov, spravidla vo výške prvého poschodia a nachádzali sa najmä na strane uličného priečelia.
Odborníci na dobovú architektúru hovoria, že tieto pavlače nemali významnejšie hospodárske využitie, no slúžili najmä k prevádzke horných komôr, prípadne k vetraniu alebo sušeniu šatstva.
Ako už bolo spomínané v úvode tejto časti, zostali zachované v Kremnických Baniach domy aj bez pavlače aj s pavlačou, ide skutočne o originálne stavby (viď obrázky).
Ich trvalé zachovanie by si vyžadovalo minimálne starostlivosť, napríklad Múzea Karpatských Nemcov s ich využitím vo forme skanzenovej lokality.
Citlivo rekonštruovaný pavlačový dom v Lúčkach

Bezpavlačový dom si zachoval aj originálnu strechu s dreveným (šindľovým) pokrytím.


Kamenná architektúra
Koncom 19. storočia, ale najmä na začiatku 20. storočia sa v niektorých dedinách Haurelnadu začali stavať domy, pri výstavbe ktorých bol použitý kamenný materiál.

"Štokáče" v Janovej Lehote

Najtypickejšou obcou, ktorej sa takáto architektúra zachovala je obec Janova Lehota. O uplatnení takejto architektúry iste rozhodla dostupnosť stavebného materiálu, ale najmä vysoká profesionalita miestnych majstrov. Skutočne stavebný materiál ťažili obyvatelia v lome na okraji dediny a o majstrovstve ľudí, ktorí stavali do súčasných čias zachované domy, nemôžeme ani na chvíľu pochybovať.



Ozdoba týchto kamenných domov


Presne vysekané kamene s pravými uhlami, ale aj s plochami zapadajúcimi do seba tak, že ani nepotrebovali omietku. Pôvodné domy postavené pred jedným storočím stoja do dnešných čias. Mnohé sú už modernizované, rozšírené s rôznymi prístavbami, omietnuté a pod., no cenné je to, že tu do dnes stojí niekoľko originálnych stavieb možno aj s pôvodnými okennými rámami.
Z architektúry podľa mňa pôvodných nemeckých obyvateľov ide o veľmi jednoduché, ale jednoposchodové domy, tzv. „štokáče“ /miestne pomenovanie/, ktoré boli pravdepodobne stavané ako prvé v tomto období „kamennej architektúry“.
Domy sú mimoriadne úzke, čo pravdepodobne vyplýva z rozdelenia hauerlandskej dediny (písali sme o tom v predchádzajúcich častiach), ale iste aj zo snahy po úspore pôdy. Niektoré domy sú však pomerne dlhé, možno podľa toho, ako sa rodina rozširovala.
Výrazným výtvarným prvkom týchto domov, ktoré sú vybudované zo skál zapadajúcich do seba bez omietnutia, je „nika“, teda akási domová kaplnka a v nike je umiestnená sakrálna soška (sv. Florián, sv. Mária, sv. rodina).
Takýchto domov je aj v súčasnosti v Janovej Lehote niekoľko, dokonca sú na jednom mieste usporiadané tak, ako stáli pôvodne za sebou, čím vytvárajú časť ulice. Podľa môjho názoru je to mimoriadne cenná pamiatka hauerlandskej architektúry a zaslúžila by si ochranu.
V neskoršej etape vývoja výstavby rodinných domov vznikol typ „vilového“ rodinného domu, znovu jednoposchodového s atypickým riešením priečelia domu a jeho strechy.



Novší typ "vilového" rodinného domu


Tieto domy už boli omietnuté a pri ich stavbe už boli použité aj tehly. Na obrázku vľavo dolu predstavujeme takýto dom hlavne preto, že okná na prvom poschodí sú originálne, tak isto aj okienka v štíte domu. Dom, ktorý tu predstavujeme, bol postavený roku 1928 a okrem okien na prízemí neboli realizované žiadne úpravy. Iný dom, opravený a upravený je na obrázku vpravo dolu. Veľmi cenné je, že zostalo zachované priečelie domu.
Samozrejme, že za domom s takýmto architektonicky „elegantným“ priečelím sa nachádzali hospodárske budovy a ďalej nasledovala záhrada a polia.
Dnes si už Janovu Lehotu z dôb, keď tu žilo oveľa viac obyvateľov, nevieme ani predstaviť, ale pôvodní obyvatelia určite dbali na to, aby ich domy vyzerali smerom na ulicu čo najkrajšie. Ešte asi treba pripomenúť, že mnoho domov bolo postavených aj za Janovou Lehotou, po ktorých dnes existujú len obrysy základov.


Dvojkombinácia daného typu













* * *

2 komentáre:

  1. Pán Kafka, jeden z tých tzv. zvýšených domov pavlačového typu,ktorý doposiaľ stojí v Kremnických Baniach mal byť súčasťou areálu ľudovej architektúry u nás v Banskom múzeu v prírode. Naozaj ide o nemecký typ architektúry v prípade týchto domov kremnického okruhu a myslím, že sa v nich odráža i architektúra meštianskych slohových domov. Ale napríklad v okolí B. Štiavnice sa vyvinul aj osobitný typ baníckeho zvýšeného domu, ktorý naozaj môžeme považovať za regionálne špecifikum (z.denková)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pán Kafka nemohli by ste Váš článok rozšírit aj o Novú lehotu a Handlovú tu sú tiež podobné domy,a neni o nich nikde žiadna zmienka.

    OdpovedaťOdstrániť