sobota 19. marca 2011

Hauerlandský „priemyselný park 19. storočia“ v Kľakovskej doline


Kľakovská dolina sa nachádza v katastrálnom území Novej Lehoty (Neuhau). V súčasnosti je Nová Lehota miestnou časťou mesta Handlová. Na novších mapách pohoria Vtáčnik je táto dolina označovaná ako Kľacká. Dolina sa začína pri Dererovom mlyne a lesnou cestou sa dá dostať až tesne pod vrchol Vtáčnika. Dolinou preteká niekoľko malých a väčších potokov, ako Čierny potok, Barina, Šechvaldský potok a Lutilský potok, do ktorého sa všetky postupne zlievajú a pokračujú cez Lutilu a Žiar nad Hronom do Hrona. V minulosti boli tieto potoky zdrojom vodnej energie, ktorá sa tu účelne využívala.

V niektorých literárnych prameňoch sa často uvádza, že v Kľaku bola v minulosti sklárska huta. Obyčajne sa myslí na obec Kľak, ktorá leží tak isto pod Vtáčnikom. Táto informácia je však nesprávna. Podrobné preštudovanie archívnych materiálov Dr. Jánom Žilákom, CSc. ukázalo, že sklárska huta – dokonca dve huty – nazvané ako Stará a Nová, sa nachádzali v spomínanej Kľakovskej alebo Kľackej doline patriacej pod Novú Lehotu.

Je to krásna dolina, dnes plná lesov s pomerne dobrými cestami hlavne pre peších turistov a hneď na začiatku sa musíme s prekvapením pýtať ? „Tu že bol priemysel?“, alebo ako som nazval túto časť „Priemyselný park?“. Ale posúďte, čo sa dá vyčítať z archívnych materiálov – dve sklárne, píla na spracovanie dreva, minimálne dva obilné mlyny, lesná konská železnica na zvoz dreva, no a ďalej sa tu nachádzali polia a poľnohospodárske usadlosti s pestovaním obilia, chovom hospodárskych zvierat občanov z Novej Lehoty.

Dá sa predpokladať, že tu bola inštalovaná kompletná technológia výroby skla aj s energetickým a surovinovým zabezpečením. Energetické zabezpečenie výroby bolo dané zdrojom vodnej energie a bohatými lesmi a hlavná surovina sa získavala vylamovaním kremenných skál (žabice) v hornej časti doliny. Pri prechode na Prochotskú stranu, ešte i dnes vidieť hlboké jamy na rovných plochách, z ktorých bol vyťažený kremeň.

Pokúsil som sa pomocou máp a znalcov Kľackej doliny nájsť miesta, kde sa sklárne nachádzali, dnes sú tieto miesta zarastené bohatým lesným porastom – hlavne na mieste starej sklárne – miesto však prezrádzajú lokality, kde sa dajú nájsť kúsky skla, teda zvyšky akýchsi odpadových háld. Je to prakticky na konci lesnej cesty idúcej Kľakovskou dolinou pri odbočke na turistický chodník, ktorý vedie na Vtáčnik. Mimochodom, ak v Lutilskom potoku sa stále dajú nájsť kúsky svetlozeleného skla neurčitého tvaru s veľkou pravdepodobnosťou sú to črepy po sklárni Kľackej doliny, ktoré potok prináša do nižších polôh. Miesto novej sklárne sa nachádza bližšie od vstupu do Kľackej doliny od Dérerovho mlyna. Dolina je tu viac rozšírená a dnes tu stojí poľovnícka chata. Pri pozornej prehliadke sa tu dajú nájsť aj zvyšky sklárne a zbúranej kaplnky.

Ešte niekoľko poznámok k ďalším zaujímavostiam tejto doliny. Dolinou, ale hlavne na priľahlých úbočiach bola v minulosti vybudovaná konská železnica, ktorá slúžila na približovanie dreva na pílu, ktorá sa nachádzala na začiatku doliny, dnes je na mieste tejto píly vybudovaná horáreň s kanceláriami a bytom pre lesníka. Na dvore horárne dobre vidieť základy pre jednotlivé stroje, ktoré tu boli inštalované. Trochu nižšie pod horárňou, asi 500 m, na ľavej strane vidieť mlynský náhon na obilný mlyn a dajú sa tu nájsť v lesnom poraste aj kamenné pozostatky mlyna. Na pravej strane cesty pri opúšťaní Kľakovskej doliny je na mohutnom smreku, ktorý sa dá len ťažko prehliadnuť, tabuľka s menom Jaroslav Kušnier – tragicky zahynul roku 1976, údajne ide o ornitológa, ktorého našli na smreku po dvoch rokoch. Trochu nižšie, na okraji malej lúčky sa nachádza malý, nenápadný pamätník leteckej havárie, ktorá sa tu odohrala 13.4.1988. Pilot v hmle asi stratil orientáciu a keď videl lúčku pokúsil sa na ňu pristáť. Manéver sa nepodaril a pilot so spolucestujúcim z Košíc tu zahynuli

Pri opúšťaní doliny, pri jej vyústení na hlavnú cestu stojí kaplnka, ktorá bola roku 1996 znova postavená, alebo renovovaná z pôvodného materiálu. Je to Marianska kaplnka pri Lojkovom moste (miestny názov). Kaplnka bola pôvodne odhalená 20. mája 1903 a mlynár Paul Derer venoval na jej výstavbu 20 zlatých. Architektonicky alebo remeselnícky je to dielo janovolehotských kamenárov, ktorí celú strechu vykresali z kameňa, ktorý ťažili v hornej časti obce Janova Lehota. Originálny je aj tvar kríža na špici kaplnky, ktorý sa zachoval najmä vďaka tomu, že kaplnku nebolo celé desaťročia vidieť.

Taká je Kľacká dolina, v súčasnosti hlavne zásobáreň dreva a vody, bohatstva, ktoré bolo v minulosti ešte vo väčšej miere využívané.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára