Zachované stavebné pamiatky obytných hauerlandských domov

Pavlačový dom v Kremnici

Drevené pavlačové domy

V predchádzajúcich častiach tohto blogu boli publikované obrázky z hauerlandských dedín z obdobia pred 2. svetovou vojnou. Zväčša išlo i jednoposchodové drevené zrubové domy. Žiaľ, udalosti 2. svetovej vojny a obdobia, ktoré po nej nasledovalo, znamenalo zničenie týchto malebných domov a zachovalo sa len niekoľko pôvodných domov v Kremnici, Kremnických Baniach, Lúčkach a zvláštna architektúra sa zachovala v Janovej Lehote. Posledný dom s originálnou architektúrou v obci Krahule bol zbúraný z bezpečnostných dôvodov v roku 2000.

Keď hovorím o zachovalosti, myslím najmä, že do architektúry týchto stavieb neboli realizované nevhodné zásahy a stavby sa dajú považovať za pôvodné.

Drevený dom z Kremnických Baní

V Kremnici, Kremnických Baniach a Lúčkach ide o jednoposchodové zrubové domy, ktoré boli vybudované z jedľového a smrekového dreva. Takýchto domov tu bola pred 2. svetovou vojnou väčšina. Drevo bolo v tej oblasti významným a takmer výlučným materiálom. Zaujímavú výnimku tvoria pôvodné domy v Janovej Lehote, ktoré boli vybudované (hlavne tie, čo sa zachovali) z kresaného kameňa.

Je celkom zaujímavé, že v oblasti Hauerlandu sa začali stavať jednoposchodové obytné domy. Domy, ktoré boli postavené na rovných plochách, boli stavané na kamennej podstienke bez pivnice, pričom drevo sa pripravovalo v zime, aby nemalo miazgu. U domov, ktoré boli stavané na svahu, bola v prednej časti vybudovaná aj pivnica.

Usporiadanie interiéru je u týchto domov nasledovné: do domu sa vchádza cez predsieň, v ktorej sa nachádzalo schodište na prvé poschodie domu a ďalej tu boli vchody do veľkej izby, ktorá mala veľkosť okolo 5 x 5 metrov a vchod do kuchyne s veľkosťou 5 x 3 metre. Pri dlhých domoch bol vstup z predsiene do oboch častí domu, ktoré boli usporiadané symetricky a mohlo ísť o jedno, dvoj, až štvorrodinné domy, teda slúžili pre ubytovanie až štyroch rodín. Na prvom poschodí boli spravidla menšie miestnosti slúžiace na spanie.

Pavlačovitý dom v Lúčkach, žiaľ ten sa už nezachoval

V odborných kruhoch vznikali rôzne názory, či u tohto typu domu ide o nemecké alebo slovenské vzory, prípadne či tieto architektonické prvky doniesli na Slovensko nemeckí kolonisti. Skutočnosťou však je, že takéto domy sa vyskytovali najmä v obciach osídlených nemeckými kolonistami a do dnešných čias sa ich zachovalo len veľmi málo. Z toho, čo sa zachovalo, môžeme rozlišovať domy s pavlačou alebo bez pavlače. Pavlače boli vytvorené na koncoch, zo stavby vyčnievajúcich stropných rámov, spravidla vo výške prvého poschodia a nachádzali sa najmä na strane uličného priečelia.

Odborníci na dobovú architektúru hovoria, že tieto pavlače nemali významnejšie hospodárske využitie, no slúžili najmä k prevádzke horných komôr, prípadne k vetraniu alebo sušeniu šatstva.

Ako už bolo spomínané v úvode tejto časti, zostali zachované v Kremnických Baniach domy aj bez pavlače aj s pavlačou, ide skutočne o originálne stavby (viď obrázky).

Ich trvalé zachovanie by si vyžadovalo minimálne starostlivosť, napríklad Múzea Karpatských Nemcov s ich využitím vo forme skanzenovej lokality.

Citlivo rekonštruovaný pavlačový dom v Lúčkach

Bezpavlačový dom si zachoval aj originálnu strechu s dreveným (šindľovým) pokrytím.

Kamenná architektúra

Koncom 19. storočia, ale najmä na začiatku 20. storočia sa v niektorých dedinách Haurelnadu začali stavať domy, pri výstavbe ktorých bol použitý kamenný materiál.

"Štokáče" v Janovej Lehote

Najtypickejšou obcou, ktorej sa takáto architektúra zachovala je obec Janova Lehota. O uplatnení takejto architektúry iste rozhodla dostupnosť stavebného materiálu, ale najmä vysoká profesionalita miestnych majstrov. Skutočne stavebný materiál ťažili obyvatelia v lome na okraji dediny a o majstrovstve ľudí, ktorí stavali do súčasných čias zachované domy, nemôžeme ani na chvíľu pochybovať.

Ozdoba týchto kamenných domov

Presne vysekané kamene s pravými uhlami, ale aj s plochami zapadajúcimi do seba tak, že ani nepotrebovali omietku. Pôvodné domy postavené pred jedným storočím stoja do dnešných čias. Mnohé sú už modernizované, rozšírené s rôznymi prístavbami, omietnuté a pod., no cenné je to, že tu do dnes stojí niekoľko originálnych stavieb možno aj s pôvodnými okennými rámami.

Z architektúry podľa mňa pôvodných nemeckých obyvateľov ide o veľmi jednoduché, ale jednoposchodové domy, tzv. „štokáče“ /miestne pomenovanie/, ktoré boli pravdepodobne stavané ako prvé v tomto období „kamennej architektúry“.

Domy sú mimoriadne úzke, čo pravdepodobne vyplýva z rozdelenia hauerlandskej dediny (písali sme o tom v predchádzajúcich častiach), ale iste aj zo snahy po úspore pôdy. Niektoré domy sú však pomerne dlhé, možno podľa toho, ako sa rodina rozširovala.

Výrazným výtvarným prvkom týchto domov, ktoré sú vybudované zo skál zapadajúcich do seba bez omietnutia, je „nika“, teda akási domová kaplnka a v nike je umiestnená sakrálna soška (sv. Florián, sv. Mária, sv. rodina).

Takýchto domov je aj v súčasnosti v Janovej Lehote niekoľko, dokonca sú na jednom mieste usporiadané tak, ako stáli pôvodne za sebou, čím vytvárajú časť ulice. Podľa môjho názoru je to mimoriadne cenná pamiatka hauerlandskej architektúry a zaslúžila by si ochranu.

V neskoršej etape vývoja výstavby rodinných domov vznikol typ „vilového“ rodinného domu, znovu jednoposchodového s atypickým riešením priečelia domu a jeho strechy.

Novší typ "vilového" rodinného domu


Tieto domy už boli omietnuté a pri ich stavbe už boli použité aj tehly. Na obrázku vľavo dolu predstavujeme takýto dom hlavne preto, že okná na prvom poschodí sú originálne, tak isto aj okienka v štíte domu. Dom, ktorý tu predstavujeme, bol postavený roku 1928 a okrem okien na prízemí neboli realizované žiadne úpravy. Iný dom, opravený a upravený je na obrázku vpravo dolu. Veľmi cenné je, že zostalo zachované priečelie domu.

Samozrejme, že za domom s takýmto architektonicky „elegantným“ priečelím sa nachádzali hospodárske budovy a ďalej nasledovala záhrada a polia.

Dnes si už Janovu Lehotu z dôb, keď tu žilo oveľa viac obyvateľov, nevieme ani predstaviť, ale pôvodní obyvatelia určite dbali na to, aby ich domy vyzerali smerom na ulicu čo najkrajšie. Ešte asi treba pripomenúť, že mnoho domov bolo postavených aj za Janovou Lehotou, po ktorých dnes existujú len obrysy základov.

Dvojkombinácia daného typu

* * *

Kaplnky v okolí Janovej Lehoty

Trojuholníková kaplnka je z roku 1739

Jedna z turistických ciest medzi Kremnicou a Vtáčnikom vedie krajom okolo Janovej Lehoty. Samotná obec leží na styku pohoria Vtáčnik a Kremnické vrchy v doline Lehotského potoku, prítoku riečky Lutila. Nemôžme povedať, že by to bola oblasť s mimoriadnymi prírodnými výtvormi alebo kultúrnymi pamiatkami, na druhej strane v širokých odlesnených pláňach sa dá uskutočniť veľa zaujímavých prechádzok po mierne kopcovitom teréne. Až do najvyšších výšok 900 metrov nad morom nachádzame pozostatky ľudskej činnosti. Na medziach navŕšené kamenné valy, zbytky kamenných stavieb. Ide o stopy po bývalých obyvateľoch, ktorí tento kraj obývali. Boli to nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali na Slovensko od polovice 12. storočia na pozvanie uhorských kráľov a usadili sa v najrozvinutejších baníckych, poľnohospodárskych a obchodných lokalitách v okolí Bratislavy, Trnavy a Banskej Štiavnice. Druhá vlna prisťahovalcov prichádza začiatkom 13. storočia na Spiš. Tretia, najpočetnejšia vlna prisťahovalcov, prichádza hlavne po tatárskom vpáde v roku 1291, ktorý krajinu priamo zdecimoval, teda v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia. Nemeckí prisťahovalci priniesli nové spôsoby obrábania pôdy, dolovania rúd, ich zásluhou sa rozširuje hlbinné dolovanie zlata, striebra a medi v Banskej Štiavnici, Kremnici, Gelnici, Starých Horách. Nemeckí kolonisti vytvorili na Slovensku tri enklávy - bratislavskú, hornonitriansko-kremnickú a Spiš.

Ako sme už spomínali v predchádzajúcich častiach Hornonitriansko-kremnická enkláva sa po nemecky volá Hauerland, čo by sa voľne dalo preložiť ako "vyklčovaná zem". Samotná Janova Lehota sa volala nemecky Drexelhau, podľa vlastivedného slovníka obcí Slovenskej republiky sa používal tento názov od roku 1927 do roku 1945.

Podľa publikácie vydanej v roku 1980 v Nemeckej spolkovej republike "Drexlerhauer Heimatbuch" tu žilo v roku 1940 3301 obyvateľov nemeckej národnosti, 50 Slovákov, 1 Maďar a 2 Cigáni.

Ohľadom vývoja ďalších udalostí si dovolím odcitovať historika J.Beňku, ktorý sa venuje osídľovaniu Slovenska:

"Po vzniku Československej republiky sa v roku 1921 k nemeckej národnosti z 2 958 557 obyvateľov Slovenska prihlásilo 139 900, v roku 1930 147 501 a v roku 1938 128 000 osôb. Vplyvom tragických udalostí v druhej svetovej vojne došlo z rozhodnutia Nemeckej strany (Deutche partei - politická strana) v septembri 1944 - máji 1945 k evakuácii nemeckého obyvateľstva zo Spiša, neskôr z kremnicko-pravnianskej oblasti a nakoniec z bratislavskej oblasti. Oficiálny odsun obyvateľstva nemeckej národnosti zo Slovenska sa uskutočnil na základe Postupinských dohôd v rokoch 1946 - 1947, kedy sa odsunulo vyše 32 000 Nemcov."

Počet obyvateľov Janovej Lehoty sa v roku 1948 znížil na 609. Dedina bola mimoriadne zničená, väčšina domov bola zbúraná.

Názov tejto časti je "Kaplnky v okolí Janovej Lehoty". Sú to vlastne zaujímavé pamiatky, ktoré tu zostali po nemeckom obyvateľstve.

Kaplnka zasvätená Anjelovi strážnemu

Jednoduchá, architektonicky vyvážená kaplnka, veľmi efektne dotvára krajinu a ja osobne považujem práve takýto zásah do prírody ako niečo, čo tam patrí.

Prvá kaplnka, o ktorej sa zmienim, sa nachádza na ľavej strane cesty do Janovej Lehoty, je kaplnka zasvätená Sv. Anjelovi strážnemu. Postavil ju miestny mlynár P.Derer v roku 1823 a viaže sa k nej zaujímavá historka: Paul Derer išiel v tuhej zime cez veľké snehové záveje v noci domov, na tomto mieste skutočne často vznikajú veľké záveje. Bol už veľmi unavený, sadol si na chvíľu oddýchnuť, ale zaspal. Na jeho šťastie prechádzali tadiaľ ľudia, ktorí ho našli a zachránili od istej smrti. Na znak vďaky postavil P. Derer kaplnku so soškou Sv. Anjela strážneho.

Ďalšia sa nachádza len niekoľko desiatok metrov po pravej strane cesty a je zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie - vybudoval ju v roku 1826 Peter Kraus.

Kaplnka Nepoškvrného počatia Panny Márie

Kaplnka bola pôvodne neomietnutá a vybudovaná len z miestneho kameňa. Zaujímavé je riešenie strechy kaplnky, ktorá je vytvorená z kameňa ako štvorboký ihlan. Súčasný stav kaplnky je dobrý, ale samozrejme, sochy tak, ako z predchádzajúcej kaplnky sú vykradnuté.

Kaplnky a iné náboženské pamätníky boli obyčajne stavané z vďaky za záchranu života alebo z dôvodu odčinenia nejakého zlého skutku. A práve takýmto pamätníkom je kamenný kríž pred kostolom. Nemeckí obyvatelia hovorili o ňom takúto príhodu: Roku 1820 bol v Janovej Lehote (po nemecky Drexlerhau) richtár Emmerich Gerschner. Bol to richtár veľmi prísny, ale mal brata, ktorým častými krádežami obťažoval miestnych občanov. Richtára to mrzelo a potrestal brata verejným trestom 25 palíc.

Kamenný kríž pred kostolom

Aby však bola hanba odčinená z celej rodiny, dal pred kostolom vybudovať kamenný kríž, ktorý tu stojí dodnes.

Pred kostolom stojí aj takzvaná trojuholníková kaplnka, stavebne veľmi zaujímavá, márne by ste hľadali na širokom okolí podobnú. Kaplnka je vybudovaná v tvare trojuholníka a na každej strane je umiestnený iný svätec, Kaplnka bola postavená v roku 1739. V súčasnosti je opravená a na jednotlivých stranách sú umiestnení Sedembolestná Panna Mária, Svätý Ján Nepomucký a Svätý Rochus. Svätý Rochus je patrón murárov a charakterizuje profesné zameranie obyvateľov tejto obce, keď sa ich väčšina v tomto období zaoberala práve týmto remeslom.

Trojuholníková kaplnka v okienku je Sv. Rochus

Na vrchu kaplnky je umiestnená kamenná socha Sv. Floriána, žiaľ, značne poškodená.

Ak pokračujeme Janovou Lehotou ďalej smerom na horný koniec, dnes už v lesoch sa nachádza kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márie, ktorú dal vybudovať v roku 1739 miestny farár Thomas Stokker.

Kaplnka zasvätená Sedembolestnej P.Márii

Kaplnka sa nachádza v náletovom lese, keďže pôvodné domy sú už zbúrané a dnes tu nikto nežije. V minulosti tadiaľto viedla poľná cesta a ďalej chodník cez vrchy do Handlovej.

V rokoch 1945 - 1947 bolo v Janovej Lehote veľa domov značne poškodených a museli byť zbúrané. V tomto období boli zbúrané aj niektoré kaplnky v dedine, ako aj socha Sv. Vendelína - patróna roľníkov z roku 1818.

Zaujímavými pamiatkami sú kríže - znaky umučenia Krista. Drevené boli zničené, dnes sú do značnej miery obnovené. ale v Janovej Lehote môžeme okrem kamenných krížov vidieť aj kríž z betónu.

Kaplnka Sedembolest. P. Márie v Jan. Lehote bola v rokoch 2013-2014 generálne rekonštruovaná a opravená pri tejto príležitosti sa podarilo doplniť nasledovné dátumy súvisiace s kaplnkou:

Zriadenie kaplnky: 1739 (Tomáš Stocker, farár, Janova Lehota) na základe údajného zjavenia Sedembolestnej Panny Márie v minulosti,
Pod oltárnou doskou sa nachádza kameň s údajnými odtlačkami kolien Sedembolestnej,
Vybudovanie vežičky so zvonom: 1807,
Prvá sv. omša: 15. 8. 1807 (Mons. Gabriel Zerdahelyi, gróf, biskup, Banská Bystrica),
Zrekvirovanie zvona: začiatok prvej svetovej vojny,
Oplechovanie šindľovej strechy: 1932,
Obnova kaplnky: jeseň 2013 – jar 2014,
Pútne dni od roku 1807: 15. august, 15. september.

 

* * *

Sakrálne stavby v hauerlandských obciach okolia Kremnice

V hauerlandských obciach z okolia Kremnice sa zachovalo architektonicky niekoľko veľmi zaujímavých stavieb.

Rímsko-katolícky kostol v Lúčkach v roku 1907

Kostol Sv. Mikuláša v Lúčkach

Veľmi cennou religióznou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol v Lúčkach. Chrám, ktorý bol postavený roku 1487, je zasvätený sv. Mikulášovi, sa nachádza prakticky v strede obce Lúčky a v strede opevneného areálu, pričom oltárna časť je tradične orientovaná na východ a pozdĺžna os je orientovaná smerom východ – západ.

Ide o jednoloďovú 12 m dlhú a 10 m širokú stavbu. Oltárna časť alebo presbytérium je 6 m dlhé a 7,7 m široké s polygonálnym uzáverom. Podobne, ako kostol sv. Jána Krstiteľa, aj tento kostol má viaceré cenné architektonické prvky, napríklad oltárna časť je presvetlená tromi veľkými gotickými oknami, gotické sú aj vstupné portály – južný a západný.

Portály sú kamenné, pričom južný má bohatú výzdobu, západný portál je jednoduchší. Veľmi racionálna je konštrukcia jednoloďovej klenby kostola, ktorá má vo vrchole skrížené kamenné svorníky – východný s motívom kvetu, západný s datovaním neogotických úprav roku 1931. Rozsiahlejšie reštaurácie chrámu boli realizované v rokoch 1912 a 1935.

Pri reštaurácii v tridsiatych rokoch minulého storočia bol vybudovaný aj chór, ktorý nesú liatinové stĺpiky. Kazetová výzdoba zábradlia chóru, organ, krstiteľnica, ale aj hlavný oltár sv. Mikuláša sú v neogotickom štýle. V kostole sa samozrejme nachádza oveľa viac rôznych detailov v gotickom štýle.

V 16. a 17. storočí patril kostol protestantskej cirkvi, roku 1708 bol vrátený späť cirkvi rímsko-katolíckej.

V okolí kostola pred ochranným múrom kostola sa nachádza cintorín so zaujímavými kovovými náhrobkami.

Pred areálom kostola sv. Mikuláša sa nachádza kaplnka Panny Márie. Pôvodne bola v tejto kaplnke inštalovaná socha Piety, táto však bola v minulosti ukradnutá.

Evanjelický kostol a. v. z roku 1823

Ďalšou pamiatkou v obci Lúčky je evanjelický kostol, ktorý bol postavený roku 1823, opravený a zmodernizovaný roku 1923.

Evanjelický a.v. kostol v Lúčkach

Okolo kostola sa nachádzajú zvyšky cintorína.

V súčasnosti s ohľadom na pokles počtu obyvateľov obce, ako aj skutočnosť, že k evanjelickému náboženstvu sa hlási málo cirkevníkov, kostol postupne chátra.

Kostol Sv. Michala v Kunešove

Aj v ďalších obciach Hauerlandu prevládal v sakrálnych stavbách gotický sloh, v ktorom sa u nás začalo stavalo ešte aj v 16. storočí. Chrámy, o ktorých sa tu zmierňujem, vznikali práve v tomto období.

V gotickom slohu bol pôvodne vybudovaný aj kostol v Kunešove zasvätený sv. Michalovi. Jeho rozsiahla prestavba, ktorá sa uskutočnila v 18. storočí (okolo roku 1766) nám veľa z gotiky nezanechala.

Zachoval sa súhlas na stavbu pôvodnej kaplnky zasvätenej sv. Michalovi z roku 1381, takže niekedy po tomto dátume bol postavený aj gotický kostol, z ktorého následkom už spomínanej rozsiahlej prestavby sa zachovala len časť západnej steny s torzom gotického kamenného portálu a opornými piliermi. Pôvodne mal kostol aj vonkajšie opevnenie, ktoré zostalo z časti zachovalé.

V Kunešove ide o stredne veľký kostol 28 metrov dlhý a 12 metrov široký s typickou orientáciou v smere východ – západ. roku 1922 bola k tomuto kostolu pristavená sakristia.

Vidieť, že aj kostol v Kunešove prešiel najrôznejšími prestavbami, opravami a prístavbami. Architektonicky najcennejšími však zostali už popísané gotické časti v západnej stene chrámu.

Pokiaľ ide o vnútorné časti, ani tu nechýbajú prosiaci baníci v typických krojoch. Popri hlavnom oltári, ktorý je zasvätený už spomínanému sv. Michalovi, nachádzajú sa tu ešte v bočných výstupkoch oltáre zasvätené p. Márii a Kristovi – kráľovi.

Kostol zasvätený najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu v Janovej Lehote

Ďalšími v pôvodne gotickom slohu vybudovanými chrámami zo 14. a 15. storočia je kostol v Janovej Lehote postavený pred rokom 1487 na staršom základe, no ako u väčšiny týchto kostolov aj tento bol v rokoch 1897 – 1898 prestavaný a roku 1932 rozšírený.

Rímsko - katolícky kostol v Janovej Lehote

V roku 1804 bol kostol poškodený požiarom.

V pôvodnom gotickom slohu sa zachovali triumfálny (víťazný) oblúk (oblúk, ktorý tvorí vstup z hlavnej lode do oltárnej časti) a v gotickom slohu sa zachovala aj oltárna časť. Gotické časti chrámu sú najstaršie a mali by vzbudzovať hrdosť na majstrov – staviteľov tohto a ďalších spomínaných kostolov. V súčasnosti je architektúra kostola ako novogotická (novogotický sloh vznikal v 19. storočí a napodobňoval gotický sloh).

Janovo Lehotský kostol je zasvätený je zasvätený najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu. Po rokoch chátrania v druhej polovici 20. storočia nastali pre kostol priaznivejšie časy, v rokoch 1995 – 1996 bola obnovená strecha medeným materiálom a roku 2000 sa konala kolaudácia obnovy fasády. Finančné prostriedky boli zabezpečené z fondu „Pro Slovakia“, ale najmä od nemeckých spoločností. Významnou sumou prispela na obnovu kostola aj obec Janova Lehota a milodary občanov. V rámci tejto obnovy bol realizovaný aj archeologický prieskum, pričom v oltárnej časti boli nájdené ozdobné fresky z 15. až začiatku 16. storočia. Tento náter bol odborne ošetrený, zaznamenaný a zakonzervovaný.

Kostol zasvätený Sv. Martinovi v Kopernici

Ešte staršou kultúrnou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol v Kopernici (Deutsch Litta), ktorý je zasvätený sv. Martinovi a vybudovaný bol v roku 1349.

Prestavaný bol roku 1743, bol predĺžený o oltárnu časť. Ďalšia bočná loď bola k severnej strane pristavená roku 1929. Aj tento kostol bol pôvodne postavený v gotickom slohu, z ktorého sa zachoval vstupný portál na južnej strane kostola s kamennými zvislými okrajmi stien, ktoré vymedzovali okná a vchody. Priamo v kostole sa zachovali rôzne kamenné architektonické detaily. Hlavný oltár zasvätený už spomínanému sv. Martinovi je barokový a bol vytvorený roku 1743. Bočné oltáre sú zasvätené sv. krížu a sedembolestnej p. Márii.

Kostol zasvätený Sv. Jánovovi Nepomuckému na Krahuliach

Možno poslednou obcou z oblasti Hauerlandu, v ktorej sa staval nový kostol, boli Krahule. Hoci ide o staré osídlenie a samotná obec sa spomína už roku 1331, matriku mala obec od roku 1659, zrejme do tohto obdobia bol využívaný kostol sv. Jána Krstiteľa na Jánskom vrchu pri Kremnických Baniach. Kostol bol teda postavený neskôr, ako v ostatných obciach Hauerlandu, a tak tu už nie sú gotické prvky, ale kostol ako kultúrna pamiatka predstavuje klasickú barokovú sakrálnu stavbu.

Atypická je aj osová orientácia, ktorá je len málo odchýlená od smeru sever – juh (predchádzajúce chrámy boli orientované v smere západ – východ). Dispozične ide o jednoloďový chrám zakončený polygonálnou oltárnou časťou, uzavretou ponskou klenbou.

Rímsko - katolícky kostol na Krahuliach

Aj v tomto prípade ide o stredne veľký kostol 23 metrov dlhý a 10 metrov široký s vežou a prístavbou sakristie.

Zasvätený je sv. Jánovi Nepomuckému, ktorého obraz sa nachádza na hlavnom oltári.

V našom rozprávaní o zachovaných sakrálnych pamiatkach Hauerlandu sme sa zaoberali najmä pamiatkami, o ktorých sa menej píše. Samostatnú kapitolu by tvorili kaplnky, ktorých je v Hauerlande ozaj veľmi veľa a spomenuté budú v samostatnej časti napríklad o kaplnkách v okolí Janovej Lehoty alebo boli priamo zaradené pri popise iných udalostí.

Záverom tejto časti by som si dovolil malú úvahu. Iste ste si všimli, že u všetkých popísaných kultúrnych pamiatkach je uvedený rok vzniku, no ani o jednej nevieme, kto tieto krásne diela projektoval, kto viedol ruku staviteľov, kto boli stavitelia. Jedno je isté, boli to naši predkovia, ktorých dielo ich veľanásobne prežilo a celkom určite prežije aj nás.

Pozerajme sa na tieto diela s úctou.

* * *

Architektonické pamiatky Hauerlandu /kostol Sv. Jána na Kremnických Baniach/

Pozrime sa trochu podrobnejšie, aké pamiatky zostali obciach osídlených obyvateľmi nemeckej národnosti. Bezosporu jednou z najvýznamnejších pamiatok na osídľovanie stredného Slovenska je kostol sv. Jána v Kremnických Baniach.

Kostol Sv. Jána na Kremnických

BaniachUž v predchádzajúcej časti som uviedol, že s novými kolonistami prichádzali aj ich kňazi, pričom si určite aj noví osadníci žiadali umožnenie prijímania sviatostí v rodnom jazyku a dobré podmienky pre svoj duchovný život. Keďže obce, ktoré vznikali podľa už spomínaných výsad v 13. storočí, boli pomerne dosť blízko od seba vzdialené (Krahule, Dolný a Horný Turček, Sklené, Kunešov a Kremnické Bane) a súčasne na výstavbu nových kostolov, prípadne kaplniek, bolo potrebných dosť veľa financií, kremnickí radní páni prišli vraj na dobré riešenie a navrhli postaviť pre všetky spomínané obce najskôr jednu spoločnú kaplnku. No a aby žiadna obec necítila ukrivdená, rozhodli, že kaplnka bude od piatich baníckych osád primerane vzdialená, a tak sa rozhodli túto vybudovať nad jedľovou horou v lokalite, blízko ktorej sa aj teraz kostol sv. Jána Krstiteľa nachádza.

O umiestnení najstaršej kaplnky, prebudovanej neskôr na kostol sa rozpráva príhoda, že keď ju začali stavať, cez noc vždy niekto základy rozhádzal, a keď raz odchádzali farníci zo stavby, počuli detský hlas „Tu postavte váš kostol“, súčasne tam podľa povesti vzbĺkol šípový ker, a tak bolo o mieste, kde bude stáť nový kostol rozhodnuté.

Hlavný oltár s odorujúcimi baníkmi je skutočným pokladom

Na tomto mieste bola okolo roku 1200 postavená zrejme väčšia kaplnka sv. Jána Krstiteľa v románskom slohu. V polovici 15. storočia bola prestavaná v gotickom štýle, ale hlavne bola k nej pristavaná chrámová loď.

Nebola to však jediná prestavba tejto kaplnky, resp. kostola Umelecko-historický a architektonický výskum tohto objektu z roku 1992 tu zaznamenal celý rad prestavieb a zaznamenal rôzne architektonické prvky tých najrozmanitejších štýlov. Pre zaujímavosť ich veľmi stručne uvediem (alebo aj preto, že samotná stavba sa mi veľmi javí ako encyklopédia architektúry v sakrálnych stavbách). Románsky sloh, v ktorom bola kaplnka vybudovaná som už spomínal, v 14. storočí bola realizovaná gotická prestavba, koncom 15. a začiatkom 16. storočia bola klenba prebudovaná v neskorogotickom štýle. Z tejto prestavby sa zachovali aj výrazné maľby – tmavočervené plošné kvadrovanie rebier klenby.

Z konca prvej polovice 16. storočia sa tu dajú pozorovať niektoré prvky v goticko-renesančnom slohu (sedlový portál a gotické lomené portály). Nasledujú prvky slohov ranorenesančný a neskororenesančný (druhá polovica 17. storočia). Zo začiatku 18. storočia sa tu nachádza ranobaroková kazateľnica.

Rannobaroková kazateľnica

Neskorobarokový sloh je reprezentovaný hlavne novým prekrytím veže kostola barokovou cibuľovou helmicou.

Ďalšie úpravy kostola sú zaznamenané v druhej polovici 19. storočia, nadstavba chrámu v časti umiestnenia oltára o 4 metre, vybudovaný bol nový krov a nová maľba interiéru. Roku 1910 bola realizovaná najrozsiahlejšia prestavba – boli realizované nové betónové stĺpy, prestavaný bol chór.

Zo stručného popisu je vidieť, že predchádzajúce storočia zanechali pre odborníkov spomínanú encyklopédiu architektonických slohov, pre návštevníkov kostola zážitok architektonickej vyváženosti a dobrého pocitu.

V období šírenia sa protestantizmu slúžil kostol od roku 1529 do roku 1673 reformovanej cirkvi, v tomto období bola pristavaná veža. Hovorí o tom kameň nad vchodom do chrámu s vyznačeným rokom 1588 a počas tohto obdobia boli v roku 1614 kúpené dva zvony.

Od roku 1674 slúžil kostol znovu rímsko-katolíckej cirkvi. Roku 1714 bol vyhotovený hlavný oltár s barokovým obrazom sv. Jána Krstiteľa s Ježišom. V druhej polovici 18. storočia bol oltár doplnený o rokokové plastiky kľačiacich baníkov. Vnútrajšok chrámu je svojim chórom veľmi zaujímavo riešený.

V 18. storočí bol kostol ohradený kamenným múrom tak, že medzi kostolom a múrom vznikol cintorín, bol to v okolitých dedinách jediný cintorín a mal dve brány – južná brána slúžila pre Krahule, Kremnické Bane a Kunešov a severná brána pre Horný a Dolný Turček.

Významným dňom pre cirkevníkov uvádzaných obci bol 27. júl 1764, keď tento chrám navštívil Jozef II., ktorý bol neskôr korunovaný za rímskeho kráľa a neskorší cisár a uhorský kráľ (1780 – 1790) a jeho mladší brat Leopold, ktorý sa tak isto stal cisárom a uhorským kráľom (1790 – 1792).

Za zmienku stojí aj rok 1872, keď tu bola dokončená stavba uhorskej severnej železnice Pešť – Šalgotarjan – Lučenec – Zvolen – Vrútky. Výstavby tejto železnice sa zúčastnili špičkoví odborníci z celého Rakúsko - Uhorska a boli to údajne talianski inžinieri, tkorí premeriavali trasu tejto v tom čase unikátnej železničnej trate, a tak zamerali aj polohu kostola sv. Jána Krstiteľa a vraj im vyšlo, že ide o geometrický stred Európy, čo je dnes označené aj pamätnou tabuľou na symbolickom kameni (1996).

Potom prišlo 20. storočie, ktoré nebolo unikátnemu kostolíku nejako zvlášť naklonené, jednak tým, že jednotlivé obce si už vybudovali svoje vlastné kostoly, ďalej to bol odchod nemeckých občanov po druhej svetovej vojne a významnú úlohu určite zohral aj vzťah štátu k náboženstvu v rokoch 1948 – 1989. Aby však všetky nepriaznivé podmienky boli dovŕšené, v roku 1964 udrel do veže kostola hrom a zapálil zvonicu. Začala sa rekonštrukcia, ktorá sa skončila roku 1969 a kostolu sa vrátila pôvodná podoba. Krátko po rekonštrukcii kostol vykradli neznámi (samozrejme) zlodeji, interiér poškodili vandali a znova samozrejme sa na vzhľade, teda fasáde, podpísal čas a nezáujem spoločnosti. Jednoducho povedané kostol chátral.

V roku 1991 sa však ku kostolu prihlásili občania z Nemecka, ktorí kedysi sa tomto území žili a pomocou ich finančnej podpory a obetavosti miestnych občanov bol kostol zachránený a 29. 8. 1994 znovu slávnostne vysvätený.

V súčasnej dobe je pri kostole vybudovaný moderný kláštor bratov menších kapucínov, čo iste vytvára aj dobré podmienky pre ochranu kostola.

Ešte niekoľko technických údajov o kostole, nachádza sa v nadmorskej výške 800 metrov a hoci nie je umiestnený na výraznom vrchu, je z rôznych miest dobre viditeľný. Malebný obraz na kostol sv. Jána sa nám ponúka napríklad z kremnickej kalvárie, ale za dobrých podmienok je už viditeľný od Bartošovej Lehôtky. Jeho dĺžka je 23,12 metra, šírka 10,2 metra a výška 9,52 metra. Veža je vysoká 32,64 metra a široká pri základoch 4,8 metra.

Kostol sv. Jána Krstiteľa je dnes využívaný na cirkevné obrady a na sviatky, ktoré súvisia s nemeckou kolonizáciou, sú tu slúžené obrady v nemeckom jazyku so všetkým, čo k takýmto obradom patrí.
Vráťme sa ešte niekoľkými poznámkami k chrámu sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach malou poznámkou o zvláštnom riešení chóru. V chráme sú vlastne vybudované dva chóry nad sebou, pričom chóry prakticky predeľujú celú chrámovú časť na prízemie, prvé a druhé poschodie. Stropy chórov boli vybudované pravdepodobne železobetónovými rovnými doskami začiatkom 20. storočia. V minulosti bol severný chór prístupný priamo z vonku kostola krytým schodiskom. V súčasnosti je prístup do chórových priestorov, vybudovaných nad sebou, vnútornými drevenými schodmi. Riešenie s chórmi nad celou chrámovou časťou a ešte v dvoch častiach nad sebou si pravdepodobne vyžiadali počty veriacich, ako aj vekové delenie farníkov.

Dva chóry v Kostole zvýšili jeho kapacitu

Rozmerovo nie veľký chrám je schopný prijať okolo 500 veriacich. V súčasnosti je vnútrajšok kostola celý natretý bielou neutrálnou farbou, čo síce zakrýva maľby z jednotlivých minulých období, no je možné, že ich takto ochraňuje – na opačnej strane zvýrazňuje výtvarné riešenie oltára a kazateľnice.

Cirkevne obsluhujú kostol už spomínaní malí bratia kapucíni na modlitby, uskutočňujú sa v ňom však aj verejné sväté omše. Chrám býva uzatvorený, no počas dňa je otvorený tak, že na vchode je silná mreža, cez ktorú je možné vidieť aj interiér kostola.

Pohľad do kostola od hlavného oltára

* * *