MUDr. Gustáv Zechenter- Laskomerský sa dočkal po 150 rokoch uznania v Grécku

Tento príspevok je spracovaný podľa podrobných informácií p.Dariny Kubincovej - Pantoula zo slov. zastupiteľského úradu v Grécku, našej rodáčky z Utekáča.

Privítanie účastníkov

    V Námorníckom múzeu Grécka v Pireu počas slávnostného podujatia dňa 5.4.2014 po prvýkrát zaznelo meno slovenského rodáka z Banskej Bystrice spisovateľa, publicistu, lekára a národovca Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského (1824-1908). Iste sa počudujete, čo má táto známa slovenská charizmatická osobnosť patriaca k mladšej generácii Štúrovcov spoločné s Gréckom. MUDr. Gustáv Zechenter- Laskomerský prežil najplodnejšie roky svojho života v rokoch 1868-1908 v Kremnici a tu je aj pochovaný.

   Tak teda čo má spoločné s Gréckom ? Nuž niečo predsa len má.
Laskomerský súc človek vzdelaný a rozhľadený mal prirodzenú túžbu spoznávať nové krajiny, nových ľudí a obohacovať sa o nové zážitky. A tak tento stredoslovenský rodák dňa 12.4.1864 (v časoch, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Rakúskeho cisárstva) zavítal do gréckeho prístavu Pireus počas 24 dňovej námornej plavby, ktorú usporiadala v tých časoch viedenská cestovná agentúra do krajín Stredozemného mora.

Účastníci seminára

   Svoje dojmy, zážitky, zaujímavosti a poznatky z tejto plavby zaznamenával Laskomerský do svojho palubného denníka počas plavby na lodi „Bombay“ patriacej rakúskej námornej spoločnosti Lloyd a vydal ich ešte v ten rok 1864 pod názvom „Zo Slovenska do Carihradu“. V tomto cestopise som objavila už dávnejšie na tejto stránke zverejnenú zmienku o obchodovaní rodu Kuchynkovcov so sklom v talianskom prístave Terste, kde sa ako rodáci k rodákom úprimne hlásili. Kuchynkovci bolo významní podnikatelia v sklárstve – vyrábali a predávali ho /Utekáč, Zlatno, Katarínska Huta/. Vidím tu ďalší moment činnosti G. Zechentera – Laskomerského obchodno-marketingovú činnosť slovenským výrobcom.
   Pri príležitosti 150 výročia od príchodu Laskomerského na územie Grécka sme si teda mali možnosť pripomenúť dobré meno tohto významného slovenského rodáka i my Slováci žijúci v Grécku a zároveň porozprávať o jeho živote a diele miestnym obyvateľom a môžem s radosťou konštatovať, že sa táto pre nich neznáma informácia stretla s pozitívnym ohlasom.

Darina Kubincová - Pantoula v Gréckom Námornom múzeu v Pireu

 

Záchrana historicko-umeleckých liatinových krížov z kremnického cintorína

Starý liatinový kríž ešte na kremnickom cintoríne

Tento príspevok je spracovaný na základe podrobných podkladov p. Milana Rybárskeho z Kremnice.

     Na našich cintorínoch sa ešte stále vyskytujú staré, akoby už nikomu nepatriace liatinové náhrobníky, ktoré korodujú a zarastajú trávou. Postupne ustupujú honosnejším kamenným a mramorovým pomníkom. Keďže sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, bolo by veľkou chybou nepokúsiť sa zachrániť ich.

     Kríže z kremnického cintorína sú vytvorené v duchu historizmu. Vyznačujú sa zahrotenými a ozdobnými koncami ramien kríža. Na kríži je znázornený ukrižovaný Kristus, nad ním tabuľka s nápisom I.N.R.I. (skratka označujúca Ježiša nazaretského kráľa židovského), pod Kristom srdcovitá, oválna alebo hranatá tabuľka obsahujúca základné údaje o zosnulom. Obvod tabuliek niekedy rámujú ozdobné zväzky listov či kvetov na spôsob venca. Niektoré kríže zdobí postava Panny Márie, detského anjela či hlavičky anjelov. 

Kremnický kríž

    Milan Rybárský ako predseda občianskeho združenia Kalvária Kremnica a súčasne predseda Komisie pre evidenciu pamätihodnosti Mesta Kremnica, v roku 2006  inicioval realizáciu projekt záchrany vhodnej ukážky hodnotných historicko-umeleckých kovových krížov z kremnického cintorína pre súčasnú i budúce generácie. Dôvodom bolo, že  kríže určité osoby postupne premiestňujú do zberných surovín.  V susednej obci Lúčky takto z cintorína zmizli všetky kovové kríže. Ešte v roku 2006  spoločne s Ing. arch. Maršálkovou, pracovníčkou Pamiatkového úradu, toho času pracovisko Kremnica, zdokumentovali nafotením všetkých kovových krížov v cintoríne, vrátane ojedinele sa na Slovensku zachovanej hodnotnej kovovej ohrádky hrobu. Z fotodokumentácie sa vybrali vhodné vzorové typy krížov nachádzajúcich sa na už opustených hroboch a predložili PhDr. M. Herucovej, PhD. pracovníčke Slovenskej akadémie vied Bratislava, ktorá z nich odporučila vyinštalovať 27 krížov. Následne mesto Kremnica zabezpečilo premiestnenie 23 liatinových krížov do priestorov mestského úradu, lebo medzičasom sa z vybratého súboru stratili 4 kríže.

     Milan Rybárský sprostredkoval  spoločné rokovanie s mestom Kremnica a NBS Múzeum mincí a medailí Kremnica,  kde bol prijatý jeho návrh, umiestniť kríže  v priestore Hradného areálu, ktorý aj v minulosti bol miestom pochovávania a zároveň zaručuje ochranu predmetov proti odcudzeniu. Dohodol sa postup realizácie projektu. Mesto uhradilo ošetrenie krížov. Vedenia múzea na základe vopred vypracovanej architektonickej štúdie týkajúcej sa miesta a spôsobu inštalácie krížov, v súčasnej dobe zabezpečuje realizáciu ich umiestnenia v areáli Mestského hradu v takom čase, aby ich mohli zhliadnuť návštevníci hradu počas tohtoročnej turistickej sezóny.

Iný typ kríža

     Z dostupných písomných materiálov sa dozvedáme, že výroba kovových liatinových krížov dosiahla najväčší rozmach v druhej polovici 19. storočia, ale vlna obľuby neopadla ani v prvej polovici 20. storočia. Riaditeľ Horehronského múzea v Brezne Ján Weiss uvádza, že zákazom odlievania náhrobných krížov po 2. svetovej vojne a zámerným zničením formovacích modelov bývalým režimom, bola pretrhnutá niť ich dlhoročnej individuálnej výroby a možnosť identifikácie ich výrobcu. Kríže nemajú ani výrobné značky príslušnej zlievarne. V ďalšom období sa sporadicky odlievali len náhrobné tabuľky upevňované na iné typy náhrobníkov.

Tu sa zachovalo aj meno zosnulého

     Kríže už zväčša nemali zachovaný nápis, ktorý by identifikoval meno a dátum pochovania osoby. Súčasný cintorín v Kremnici vznikol v roku 1932, takže kríže mohli byť vyrobené po tomto roku. Niektoré však mohli byť vyrobené aj skôr a prenesené zo staršieho zrušeného katolíckeho a evanjelického cintorína, ktoré museli ustúpiť v roku 1962 bytovej výstavbe. Pretože kremnické kríže neboli podrobené chemicko-technologickej analýze, je ťažko určiť miesto ich výroby. Predpokladá sa, že boli vyrobené v niektorej  z pohronských zlievarní.